Do nového roku Vám prajem všetkého minimálne

21 dec Do nového roku Vám prajem všetkého minimálne ;)

Možno sa to niekedy stáva aj Vám. Sedíte sami doma a začnete premýšľať o tom, ako sa v poslednej dobe cítite, kde sa podela vaša energia, prečo toľko času trávite pri televízore, upratovaním alebo nakupovaním… A zrazu Vás napadne otázka, kedy ste sa naposledy zastavili, aby ste popremýšľali o zmysluplnosti činností a vecí, ktoré napĺňajú Váš život. Jediný život, ktorý máte k dispozícii.

Žijeme v dobe plnej konzumu. Nie je to novinka, skôr klišé, ktoré často vyslovíme bez toho, aby sme sa nad ním hlbšie zamysleli. Obklopuje nás množstvo reklamy, ktoré nás presviedčajú, že potrebujeme práve takýto elektrický spotrebič a práve tento jedinečný prací prostriedok. Stáva sa potom, že už ani nevieme porozumieť pravému významu slov ako jedinečnosť a originalita. Priestor, v ktorom žijeme, najčastejšie náš byt či dom, zapratávame vecami, ktoré si zaobstaráme v presvedčení, že ich naozaj, ale skutočne potrebujeme…

Až jedného dňa zistíme, že náš život je preplnený. Skúste si odpovedať na otázku, koľkokrát ste si obliekli tričko, ktoré leží na spodku Vašej police s oblečením. Alebo sa zamyslite nad tým, koľko jedla za týždeň vyhodíte z chladničky a to aj napriek tomu, že ste pri jeho nákupe boli presvedčení o tom, že ho (s)potrebujete. Alebo si skúste zrátať elektrospotrebiče vo svojej domácnosti a potom to porovnať s tým, koľko ich naozaj používate. Alebo sa obzrite po všetkých tých nepoužitých bio-eko vecičkách…

Ako psychológ sa zamýšľam nad tým, ako na nás takýto konzumný spôsob života asi vplýva. Napadá ma, že je vlastne poriadne stresujúce neustále sa za niečím hnať, snažiť sa niečo dosiahnuť, robiť veci poriadne vo veľkom, stávajú sa z nás maximalisti. Konzum nás ovláda nielen v tom, čo chceme vlastniť, ale aj v oblasti nášho psychického a duchovného života. V súkromnom aj verejnom priestore dostávame obrovské množstvo podnetov, ktoré zamestnávajú našu pozornosť, zahlcuje nás hudba, reklamy, správy a my ešte dobrovoľne trávime čas na sociálnych sieťach, aby sme nič nezmeškali, aby „sme boli v obraze.“ Naša pozornosť je neustále na roztrhanie.

Sme vycvičení na to, aby sme chceli stále viac. Najskôr od nás očakávajú veľa ostatní, neskôr si tieto očakávania vezmeme za svoje a v hlave sa nám roja jedna za druhou myšlienky typu „ešte by som mal(a)… ešte musím…“ Chceme sa stále ďalej rozvíjať, vzdelávať, dosahovať pracovné úspechy. Je to ale naša voľba alebo sme iba prevzali názory našich rodičov a väčšinovej spoločnosti?

Spomeniete si ešte na moment, kedy ste mali pocit, že nič nemusíte? Musím sa priznať, že ten môj bol už poriadne dávno. A nejako predpokladám, že aj ten Váš. Cítim sa previnilo, keď chvíľu niečo nerobím alebo sa pristihnem, ako už niekoľko minút pozerám iba tak z okna do blba. Mať ciele a očakávania je dobré, ale iba do tej chvíle, kým nás inšpirujú, nie keď nás ovládajú.

Chcem Vám preto popriať do nového roku všetkého minimálne – aby ste si nemuseli kúpiť všetky tie drobnosti, ktoré zbytočne zapĺňajú Váš životný priestor. Aby sa snaha o pracovný úspech nestala centrom Vašej snahy. Aby Vašu pozornosť zamestnávalo čo najmenej nepodstatných podnetov. Aby ste sa vedeli tešiť z malých, ale dôležitých vecí. Aby ste si našli chvíľu, pri ktorej si len tak vyložíte v obývačke nohy na stôl, aj keď Vaša mama by Vás za to vyhrešila. Aby ste žili v prítomnosti a vedeli si užiť krásne momenty s dôležitými ľuďmi. Aby ste sa striasli „musizmov a nesmizmov“ a naučili ste sa spoliehať na svoju intuíciu. Priestor treba šetriť nielen v našom byte, ale aj v našej mysli.



Milí klienti a záujemcovia o moje služby.
Pracujem, aktuálne však vzhľadom na nutnosť obmedzovania osobných kontaktov kvôli koronavírusu iba cez Skype. V prípade, že máte záujem o takúto formu psychologickej práce, budem rada, keď ma kontaktujete cez kontaktný formulár alebo na telefóne.